Výprava States of Elevation Kíliana Jorneta
Keď sa Kílian Jornet blížil ku koncu svojej neuveriteľne náročnej cesty, zahľadel sa na zdanlivo neprekonateľnú horu Mt. Rainier a videl v nej poéziu. Mal za sebou 71 vrcholov a zostávalo mu zdolať už len tento jeden. Cestu mu však zahalila nekonečná snehová búrka. Dostal sa tak ďaleko. Každý deň sa cítil byť silnejší. A potom mu matka príroda pripomenula, že sa sem dostal len vďaka jej dobrej vôli. Cestu dokončí len vtedy, ak mu to dovolí ona.
Rozsah výpravy States of Elevation Kíliana Jorneta bol taký obrovský, že bola prakticky nepochopiteľná. Pripomínal čítanie textu napísaného písmom Wingdings. Zdolať v rámci jednej súvislej trasy na bicykli pokiaľ možno každý vrchol vyšší ako 4 250 metrov v 48 susediacich štátoch USA. Prevýšenie 123 045 metrov. Najazdených 4 133km. A to všetko za jeden mesiac. Iste. Keď sa čísla a slová začnú vymykať ľudskému chápaniu, strácajú svoj význam. Kílian je pravdepodobne jediný človek na Zemi, ktorý je schopný takéto niečo vymyslieť, nieto ešte aj zvládnuť.
V minulosti Kílian už podobné výzvy úspešne prekonal. V roku 2023 zdolal všetkých 177 vrcholov v Pyrenejach vyšších ako 3 000 metrov za iba 8 dní a v roku 2024 zdolal všetkých 82 vrcholov vyšších ako 4 000 metrov v Alpách za 19 dní, čím stanovil rekord. Všetky tieto výstupy navyše zvládol v rámci jednej súvislej jazdy na bicykli.
Ale výprava States of Elevation bola výnimočná. Západ USA mu učaroval, keď sa zúčastnil niekoľkých preslávených pretekov, napríklad Western States Endurance Run či Hardrock 100. Krajina je rozmanitejšia a rozsiahlejšia ako európske pohoria, ktoré sú niekomu, kto vyrastal v horskej chate v Pyrenejach, skutočne dobre známe.
Výprava States of Elevation mala zároveň Kíliana vytlačiť z komfortnej zóny v jednom kľúčovom smere. Predtým už zvládol výstupy na bicykli v rámci jednej súvislej trasy, ale ešte nikdy to neboli také nekonečné vzdialenosti rozľahlou krajinou medzi pohoriami na Západe USA. Spoločnosť Trek požiadal o pomoc s výbavou: Poskytli sme mu model Madone na asfaltové a Checkpoint na terénne úseky, oba vybavené komponentmi SRAM. Stále však zostávala nezodpovedaná jedna otázka: Ako bude na túto záťaž reagovať jeho telo?
Ale aby vôbec mohol začať premýšľať o posledných dňoch výpravy, Kílian musel najskôr prekonať prvý týždeň. Výprava States of Elevation začínala v Colorade, kde sa nachádzalo 56 zo 72 vrcholov prepojených množstvom náročných trás. Horšie však bolo, že Kílian takmer nevidel slnko, celý čas ho sužoval chlad a dážď. Táto počiatočná intenzita takmer zničila Kílianovo úsilie hneď na začiatku.
„Prvý týždeň bol strašný,“ hovorí Kílian. „V prvých momentoch som myslel, že to jednoducho nezvládnem.“
Každý ďalší deň bol horší ako ten predchádzajúci, až kým neprekonal Aspen a nedorazil do Elks Traverse. Potom sa zrazu dostavilo akési upokojenie. „Naozaj som mal pocit, že moje telo bojuje proti všetkému: proti nadmorskej výške, proti fyzickej námahe. A v ten deň v Elks prestalo moje telo bojovať a začalo sa prispôsobovať okolnostiam. To bol pre mňa zlom.“
Postupne sa dni začali prelievať jeden do druhého. Relatívne krátke úseky s dĺžkou 65 – 160 km, ktoré absolvoval počas výpravy v Colorade, ho pripravili na dlhé úseky z Colorada do Kalifornie – takmer 1 450 km za 5 dní k úpätiu pohoria Sierra Nevada – a potom 626 km až na vrchol hory Mt. Shasta. Pred začatím výpravy States of Elevation vnímal bicykel predovšetkým ako prostriedok na dosiahnutie cieľa: spôsob, ako sa dostať z jedného stúpania na druhé vlastnými silami. Ako však postupne prekonával kilometer za kilometrom v púšti, pomaly sa zamiloval aj do cyklistiky.
„Pred touto cestou som asi nikdy nejazdil na gravelovom bicykli, na konci cesty som si to však absolútne užíval,“ priznáva Kílian. „Veľmi ma to bavilo. Chcem v tom pokračovať aj ďalej.“
Pravdepodobne už tušíte, ktorý z týchto dvoch bicyklov učaroval Kílianovi viac, čo však vôbec neznamená, že by sa mu Madone nepáčil. „Oba bicykle som si veľmi obľúbil,“ vysvetľuje. Ale keďže Kílian je ultravytrvalostný trailový športovec, niet divu, že inklinoval viac k impozantnému komfortu bicykla Checkpoint. Počas celej cesty ho sprevádzali priatelia z komunity vytrvalostných športovcov, mnohí z nich miestni, ktorí sa ku Kílianovi na niektorých úsekoch pridávali na celoodpružených horských bicykloch a uškŕňali sa, keď videli jeho klasickú gravelovú výbavu. Ale Checkpoint aj Kílian si na náročných trailoch počínali výborne. Na konci dlhých dní v sedle bicykla zvyčajne pociťoval únavu krku a lakťov, ale nikdy žiadnu bolesť.
Páčilo sa mu aj to, ako Checkpoint zvládal prechod z trailov na asfalt, hoci musel priznať, že Madone bol na ceste elegantnejší a rýchlejší. A rovnako ho prekvapilo, ako výborne Madone zvládal krátke štrkové prechody medzi asfaltovými cestami.
Čo nás privádza k jednému z najzaujímavejších faktov celej výpravy: Žiadne mechanické problémy ani defekty po stovkách hodín jazdy po západnej časti kontinentu.
„Tri razy sme dostali defekt na karavanoch. Mali sme aj zopár mechanických problémov s autami. Ale na bicykloch sa nevyskytol vôbec žiadny mechanický problém. Nedostal som ani len defekt,“ hovorí Kílian. „Úplne nás to ohromilo.“
Je čudné myslieť si, že jeden z najlepších trailových jazdcov všetkých čias môže v divočine ešte stále objavovať nové aspekty seba samého. Západ USA už videl. Na bicykli už jazdil. Nikto by sa neodvážil spochybňovať jeho odolnosť voči obrovskej fyzickej záťaži a bolesti. Ale výprava States of Elevation napriek tomu prekonala jeho očakávania. Po opustení Colorada ho hnala vpred túžba objavovať. Dokonca aj tie najnáročnejšie úseky v ňom vyvolávali radosť.
Nekonečné hodiny jazdy na bicykli cez monotónnu púšť by niektorých ľudí mohli priviesť do šialenstva. V Kílianovi to však podnietilo úžas nad nekonečnosťou krajiny, ktorá ho obklopovala.
„Môžete si povedať: ‚Dobre, je to nudné, veď ste tri dni v rovnakej krajine.’ Mesto vidíte tak akurát raz za 150 km. Ale práve to je na tom akosi krásne. Je to obrovská krajina,“ dodáva Kílian. „A potom som dorazil do divočiny v Sierra Nevade, kde som bol tri dni v horách a za tie tri dni som nevidel žiadnu cestu, žiadne ľudské obydlie.“
„Všade samá divočina a nekonečná krajina. Je to tu úžasné.“
Počas výpravy States of Elevation zažil Kílian jedny z najťažších podmienok vo svojej kariére. Snehové búrky v Palisade Traverse v Sierra Nevade. „Najveternejšie podmienky, aké som kedy v horách zažil,“ pri jazde na horu Mt. Shasta, kde ho vietor prinútil posledných 300 metrov stúpania takmer sa plaziť, aby ho neodfúklo z úbočia.
A nakoniec po 31 dňoch od štartu na okraji mesta Boulder ho čakal výstup na horu Mt. Rainier. Kalendár sa preklopil zo septembra do októbra. Väčšina ľudí sa po auguste na horu Mt. Rainier ani nepokúša vyliezť, pretože koncom letnej sezóny sa roztápajú a otvárajú ľadovce, v dôsledku čoho vznikajú hlboké a najmä nepredvídateľné trhliny.
Kílian síce nie je ako väčšina ľudí, ale aj on má svoje limity. A keď uvažoval o náročnosti hory Mt. Rainier, zvažoval aj to, čo by vlastne dosiahol, ak zvládne ďalší vrchol. Áno, výprave by to dodalo pocit definitívnosti, ale jemu to už nepovie nič o jeho fyzických schopnostiach, čo by už nevedel. Ani by o ňom nikto nepochyboval. Vystúpiť na vrchol hory Mt. Rainier len kvôli vyššiemu číslu by tiež nebolo v súlade s poslaním výpravy. Celkový význam výpravy by to nezvýšilo, ale ani nezmenšilo.
„V konečnom dôsledku to nie je o zdolávaní vrcholov,“ vysvetľuje Kílian. „Je to skôr zámienka, aby som mohol zažiť spojenie s rôznymi miestami a s tým, čo ich robí úžasnými. Aby som mohol zažiť všetky variácie krajiny. Ako keď som bol v púšti s miestnymi, pri rozhovore s nimi som im videl v očiach, prečo je to pre nich výnimočné. A to isté som cítil tu na ľadovcoch.
Bol by som šťastný aj vtedy, keby mi príroda nedovolila prejsť. ... Cítim sa silný, ale nie je to o sile. Ide o to, že príroda vám dáva príležitosť urobiť to.“
Kílianovi by neprekážalo, keby Mt. Rainier jednoducho vynechal, ak by si to tak želala príroda. Tá však ustúpila práve o toľko, aby mu umožnila prejsť. Brodil sa hlbokým snehom vo výške viac ako 3 000 metrov nad morom, aby nakoniec 2. októbra výpravu States of Elevation úspešne zavŕšil. Ale opäť, to nie je to najpodstatnejšie.
Čísla sú impozantné. Sú ohromujúce, pretože nikdy nebudú patriť vám ani mne. A v skutočnosti patrili len Kílianovi, aj keď im nikdy nepripisoval význam. Boli len zámienkou. Iskrou, nie cieľom. Boli dôvodom stretnúť sa s matkou prírodou, preskúmať svoje limity a naplniť svoju zvedavosť tak, ako si to všetko sám predstavoval.
Čísla môžu byť nepochopiteľné, ale cesta nie je. V každom z nás je niečo, čo nás ťahá vpred a čo nás zavedie tak ďaleko, ako to len matka príroda dovolí.