Prejsť na obsah

Ako začínala spoločnosť Trek v roku 1976 v meste Waterloo, WI

Bevil Hogg strávil zimu v roku 1975 jazdením po južnom Wisconsine a hľadaním miesta na rozvoj tohto nového podniku. Vtedy vznikala firma a mala úplne novú podobu: nebol to maloobchodný predajca, ale stopercentná dcérska firma spoločnosti Roth Corporation, financovaná z počiatočného kapitálu vo výške 100 000 dolárov, ktorý zabezpečil Dick Burke. Mali plán. Potrebovali priestor, priemyselný priestor, kde by mohli premeniť na skutočnosť svoj nápad na výrobu bicyklov Made in America. 

V meste Waterloo žilo horko-ťažko tritisíc ľudí – mali banku, kostol, továreň na krmivá a viac krčiem, ako sa matematicky zdalo možné. Bola tam aj továreň na kyslé uhorky a tlačiareň, ktorá vydávala časopis Playboy. Z nej sa podľa klebiet dostával každý výtlačok do miestnych krčiem vždy o deň skôr ako do zvyšku sveta. Bolo to mesto tovární, mesto odborov a, hoci to ešte vtedy nikto ani len netušil, aj mesto, ktoré sa malo vo svete presláviť svojimi bicyklami.

Mimo hlavnej ulice objavil budovu, ktorú by ste len ťažko nazvali továrňou. Vetrom ošľahaná, schátraná stodola z červených dosák, v ktorej sa kedysi skladovali rolky kobercov – 650 štvorcových metrov popraskaného betónu, olupujúcej sa farby a škár medzi doskami, cez ktoré presvitalo svetlo, s aktívnou železničnou traťou rachotajúcou len zopár metrov od nej.

Vzduch vo vnútri býval mrazivý. Po rokoch si jeden z prvých konštruktérov zaspomínal, ako prievan popod dvere stodoly do vnútra fúkal sneh. No svojím spôsobom bola dokonalá. 

Stodola ležala na pol ceste medzi Bevilovým domom v Madisone a Dickovou kanceláriou v Milwaukee. Dickovi sa páčila jej praktickosť. Bola hospodárna, odľahlá, no zároveň dostatočne blízko na to, aby mohol na diaľku dozerať na jej chod. Obaja ju mohli vnímať ako neutrálne územie.

Bevil neskôr hovorieval, že si tú stodolu vybrali preto, že nemali na výber: „Na vidieku vo Wisconsine neboli žiadne prázdne priemyselné budovy. Nič. Toto bola jediná možnosť.“ 

Stodola nie je však iba budova. Predstavuje začiatok, miesto, kde sa veci rodia a časom vyrastajú na niečo lepšie. Zvonku skromná, zvnútra ambiciózna. Bola to možno ich jediná možnosť, ale stála naozaj za to. 

V nasledujúcich mesiacoch dal Bevil dokopy malú skupinku remeselníkov v meste Waterloo. „Blázniví kovboji,“ tak sme ich volali, „ktorí navrhovali a stavali vlastné bicykle.“ Niektorí z nich boli skutoční konštruktéri. Iní sa nimi postupne stali.

Bol to kreatívny chaos plný úžasných nedokonalostí. V lete sa konali párty a kúpanie bez plaviek, zo stodoly niekedy stúpal dym, a nie vždy to bol dym z cigariet. Boli to sedemdesiate roky 20. storočia a oni boli umelcami. 

No zatiaľ vládol v stodole stále pokoj. Ako kvet, ktorý sa ešte len chystá rozkvitnúť. Je možné, že Dick a Bevil stáli bok po boku vo dverách a hľadeli na prázdne priestory, ktoré v ich očiach už boli plné príležitostí. 

Bolo to uprostred ničoho a začiatok všetkého. V stodole ležiacej niekde medzi Milwaukee a Madisonom sa práve rodilo niečo veľkolepé.

A museli tomu vymyslieť meno.